Láska je čudná sebecká záležitosť

Autor: Wendy Rachko | 9.2.2011 o 15:32 | (upravené 11.2.2011 o 15:50) Karma článku: 6,01 | Prečítané:  611x

Nad láskou premýšľam, snáď, odkedy som na svete. Stretávame sa s ňou slovne veľmi často, no priamo s ňou to už tak často možno nie je. Chcela by som predstaviť svoje myšlienky, ktoré potvrdzujú, že láska- bezpodmienečná a krásna, nie je možná. Už len keď začnem u človeka a jeho sebectva.

Možno je to extrémne nazvané, no myslím si, že sebecké poznáme ako niečo zlé, niečo, čo prisudzujeme danej osobe, ktorá usiluje len o jej vlastný zisk. Myslím, si, že človek je predovšetkým sebecký. Používam tento termín, pretože i keď človek robí niečo pre iného, tak to robí minimálne kvôli svojmu dobrému pocitu. A keď už sa zamýšľam nad láskou, nedá sa mi to nespomenúť. Už v tomto vidím podmienenosť. Napríklad keď si predstavujem ako som s „milovanou“ osobou, v mojich predstavách som hlavne ja, ja šťastná, ja milovaná, ja zahrnutá „láskou“. A keď si predstavím ako danú osobu zahŕňam láskou ja, teda niečo pre ňu robím, opäť si užívam samu seba ako ocenenú či už jeho úsmevom, gestom, slovom. Človek je teda príliš sebecký na to, aby dokázal opustiť svoje a zamerať sa na „milovanú“ osobu. Tá druhá osoba sa stáva ilúziou či ideálom niečoho, čo ma môže naplniť. Je v tomto zmysle nepodstatná. Párkrát mi už povedali to čarovné slovo „Ľúbim ťa“. A mne vždy napadne, či to skutočne patrí mne. Povedzme, že niekto, kto je ďaleko, mi niečo také napíše. Zrejme by som sa mala tešiť. No moja otázka znie: Je to o mne? Patrí to mne? Alebo čo mi chce vlastne povedať? Cíti sa sám? Potrebuje odo mňa niečo? Už sa mi stalo, že som chýbala aj niekomu, kto ma naživo ani nevidel, písali sme si cez internet a spoznávali sa. Nestihla som mu ani len povedať dôležité veci o mne a hneď si ma sám idealizoval a povýšil na osobu, ktorá mu chýba v jeho osamelom byte. Myslím, že tento typ „lásky“ sa odráža aj v iných situáciách. Ďalším mojim podstatným zistením je, že zdieľanie sa s inou osobou nie je možné. Môžeme sa s niekým stretnúť, no nikdy nesplynieme v jedného. Keď pozeráme na hviezdy, obdivujeme ich „spolu“, no v skutočnosti je každý sám so sebou a so svojim videním. A práve toto vidím ako problém, ktorý nám neumožní skutočne niekoho milovať. Človek sa celý život bojí samoty a bojí sa jej viac ako smrti, pretože tú samotu veľmi dobre pozná a robí všetko pre to, aby ju nevnímal. Hľadá si aktivity, ľudí, hudbu, hocičo, pri čom potlačí svoju samotu, ktorá je stále s ním. Zamyslime sa nad rodičovskou „láskou“, ktorá pácha mnohé škody a všetci sme ňou poznačení na celý život. Drahí rodičia nás niekedy až tak milujú, že sa bojíme ako deti priniesť zlú známku zo školy. Bojíme sa robiť chyby, aby sme nestratili ich priazeň. A mnohí rodičia nám platia vzdelanie kvôli nám, no prezentujú sa tým pri najbližšej príležitosti, či už s nami, so svojimi deťmi, ktoré tak veľa dosiahli vďaka nim alebo už len tým, že sme ICH šikovné deti. Rodičovská láska vie byť nechutná a skutočne neviem nájsť iný výraz. Ak by človek aj zomieral na smrteľnú chorobu, musí sa báť, ako to zoberú rodičia, ktorí pôjdu plakať niekam a nebudú oplakávať skutočne nás, no samých seba. To však platí aj pri partnerskej láske. Ak je láska skutočne bezpodmienečná a krásna, prečo musím plakať, že niekto zomiera? Prečo nemôžem mať v sebe pokoj a stáť pri tom človeku do konca jeho života a napĺňať ho, kým môžem? Je taký pokoj možný? Môžem prekonať svoje sebectvo a urobiť racionálne rozhodnutie v prospech druhého? Myslím si, že môžem. Ale potom je láska rozhodnutie. Rozhodnutie pohádať sa so svojim vnútorným dieťaťom, ktoré chce len slasť. Čo sa týka lásky a nevery, ktorá je stále aktuálnou témou, myslím si, že človek nikdy nemôže byť naplnený. Hovorí sa, že keď je plný pohár, už sa do neho nezmestí. Lenže ako môže človek dosiahnuť plný pohár, keď je stále sám a nikto nikdy nebude veciam rozumieť a vnímať ich presne ako on? Ľudia sa vedia nadchnúť nad ideálnou láskou, nad ilúziou. Zbavme sa ilúzií, ideálny princ či princezná neexistuje. Tak ako sme sami teraz, budeme celý život a preto sa učme láske- racionálnemu rozhodnutiu, buďme zrelí a tým schopní milovať. Ak sa rodič rozhodne neplakať pred chorým dieťaťom a tým mu prestane ešte viac ubližovať, ak sa partner rozhodne dať slobodu žene, ktorá ho nemiluje a tým jej preukáže svoju lásku, ak urobíme racionálne rozhodnutie, nazvime to kľudne láskou...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?