Sme len naším strachom?

Autor: Wendy Rachko | 2.4.2012 o 21:47 | (upravené 2.4.2012 o 21:58) Karma článku: 6,25 | Prečítané:  373x

Zobudím sa v noci po rozličných chaotických snoch a premýšľam kto som. Premýšľam kde som. Úzkostlivo spájam útržky z dňa. Hľadám situácie, v ktorých vystupujem. Ponáram sa do gestikulácie, pohybov a tiež miesta, kde „vystupuje“ tá známa tvár. Ja. Kto preboha som? Áno už to viem, študujem, pracujem, mám ciele. Som tie ciele, som tá cesta. Stačí mi to, aby som zaspala a ďalej pokojne snívala chaotické sny.

 

Predstavme si sliepku. Sliepka na dvore zobáčikom zabára do hliny, niečo hľadá. Predstavme si však ako sa zobudí a premýšľa o tom čím alebo kým je. Asi by sa musela zblázniť, nemyslíte? V mojej predstave tá uvedomelá sliepka uteká smerom ku stene, narazí o ňu hlavou a omdlie.. Sme viac ako obyčajná sliepka? Čo taký chudák mravec? A čo napríklad vážená ľudská bytosť pracujúca od rána do večera? Je dobré sa občas zobudiť z tohto sna? A čo vtedy robiť, aby sme mohli opäť zaspať?  Vieme kým sme? Sme ničím. Sme svojim strachom. Strachom, ktorý nás núti umelo si vytvárať identitu, pretože bez role, statusu sme nikým. A čo robí nikto? Pri najlepšom si naráža hlavu o stenu. Pri najhoršom na to berie lieky. Schizofrénia, depresia či hraničná porucha osobnosti?

Čo urobí terapeut s klientom, ktorý mu o sebe prezradí, že ani len netuší kto vlastne je. Že ho nič nenapĺňa, že jedlo stratilo chuť, že všetky vzťahy sú prázdne, že nemá zmysel života? Zrejme mu je tento problém nesmierne blízky, čo je vlastne plynúce zo skutočnosti, že sám neustále pracuje na tom, aby niekým bol. Sám má svoj narcizmus, svoje motívy prameniace zo strachu. Pozná dôverne predstavu prázdnoty, predstavu, v ktorej keď nie je manželom, priateľom, terapeutom, je ničím.

A ako teda povzbudiť človeka, ktorý sa všetkého vzdáva a pýta sa kým je? Ako mu zasadiť myšlienku, že niekým predsa len byť musí. Maslow tvrdí, že kým sa človek môže stať,  tým sa stať musí. Ale čo úžasní hudobníci, maliari či herci, ktorí svoj talent zahodia, pretože ich všetko prestane napĺňať? A tu sa dostávame k problému. Nestačí len nájsť svoj potenciál a byť s ním a byť ním. Ešte chýba čosi. Motivácia. Budeme sa chlácholiť akí sme a môžeme byť úžasní? Budeme sa strašiť vlastným strachom?

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?