Nebezpečenstvo pozitívneho myslenia

Autor: Wendy Rachko | 19.4.2012 o 18:52 | Karma článku: 6,98 | Prečítané:  1174x

Všade počúvame o tom, aké je dôležité pozitívne myslieť. Facebook plný rôznych skupín s tematikou úsmevu, snáď každý mladý človek píše o tom, aké je dôležité usmiať sa vo chvíli, keď je nám najťažšie. Hovorím tomu nie!

 

To Nie však nemyslím tak, že by sme mali byť všetci nešťastní smutní a trápiť sa životom. Myslím si, že by sme sa ale mali zamyslieť nad zmyslom toho usmievania. Píše sa, že je to umenie zadržať plač, no ja by som povedala, že je umením ho ukázať. Umením? Vlastne si nemyslím, že je niečo také umením. Je to skôr odvaha ukázať akí naozaj sme. Tento zrýchlený život, kde sa každý ponáhľa za tým aby niekým bol a všetko mal, zahŕňa zrejme aj to, že nie je čas na smútok. Predstavme si kamarátov, kamarátky, nuž kvôli čomu si navzájom povedia „usmej sa"? Tak, je to jednoduché, len je nám proste dobre v spoločnosti usmiatych ľudí. Samozrejme si nebudeme vyberať nešťastných na posedenie pri káve alebo na diskotéku. Ale mám dojem, že už to platí pri všetkých aktivitách. Chlácholenie je na dennom poriadku a najhoršie na tom je, že už keď sú k nám empatickí, míňa sa to účinku. Sme tak zvyknutí na trápne „bude to fajn", „usmej sa", „teš sa", že keď nám to nepovedia sme frustrovaní. Potrebujeme tak veľmi umelé vzťahy, umelú falošnú empatiu? Až tak sa bojíme toho akí sme? Veď si len predstavme tú osobu, ktorej niekto zomrie, ( a to môže byť príklad, keď je nám najťažšie) ako sa usmieva, ďalej chodí medzi ľudí.. Je to veľký problém a to vieme tí, ktorí sa zaoberáme psychológiou, z hľadiska prežitia smútku, ktorý keď sa odloží spôsobuje problémy. A navyše ten pokus o úsmev v smútku je, keď sa na toho človeka dobre pozrieme  ešte bolestivejší ako plač. Samozrejme nie, ak to dobre zakrýva, za čo ho ešte pekne pochválime. Áno viem, že človek musí chodiť do práce a nemôže tam vyzerať mrzuto či smutne, ale viem aj to, že zakrýva svoje prežívanie aj medzi priateľmi. No i tak si predstavme nahnevaných ľudí v práci. Ako zákazníci sa často cítime zle, keď sú k nám arogantní a títo ľudia zrejme tiež v sebe dusia smútok, keďže si to vybíjajú hnevom na nás. Určite je prijateľnejšie, keď sú chvíľku smutní a teda neusmievajú sa nasilu, čo je tiež dosť napäté a neprirodzené.

A nie je to smutné mať priateľov, ktorí sa tak boja nášho smútku a teda svojho vlastného, že nám povedia Usmej sa? Myslime pokojne pozitívne, ale nechápme to tak, že inak to nejde a nenosme si to pozitívne do vzťahov, ktoré sú vďaka nášmu strachu zo smútku umelé a povrchné. Smútok má v živote svoje veľké opodstatnenie, je dôležité ho prežiť, neskrývať, v smútku môžeme rásť, tak neodkladajme svoje zrenie falošnými frázami a začnime od seba tým, že si priateľov vypočujeme a nedáme im „tabletku".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?